Tak sa pýtam, kde som tento krát spravila chybu? Odpoveď som poznala už vtedy, keď som schybila. Verila som iným a prestala som veriť v seba. Základ šťastného života je sebaláska. Najprv dôverovať sebe. Stáť si za svojim, aj keby tam stojím posledná. Rešpektovať sa, ľúbiť seba so všetkými chybami a zlozvykmi. Byť hrdá na svoje nedokonalé telo, lebo je moje. Tu sa začína cesta ku šťastiu.
Potom príde. On alebo ona. Priateľ, kamarátka. Vždy sú skvelí, dokonalí. Klapky na očiach a slepo nasledujem ich kroky. Zabúdam na seba, na to, čo je pre mňa dôležité... Ja to volám láska. A vy? Ľudská hlúposť? Slabosť? Možno. Aj tak to robíme všetci.
Potom mám zlomené srdce. Už pozliepané mnohokrát. Slzy v očiach a reči ako už nikdy neuverím. Už vtedy viem, že klamem. Čo mi pomôže? Hudba. Samota. Pre mňa zázračný liek, ale veď všetci sme iní, v tom je krása nášho sveta. Sama so svojimi myšlienkami si uvedomujem, svoju jedinečnosť, silu.
Srdce zahojí čas. A čo potom? Zase hľadá lásku, hlúpe hlúpe srdce. Hľadá tú spriaznenú dušu, lebo určite tam vonku niekde je a času je tak málo, tak hľadá. A nájde?
Preto neklamte svoje srdce, radšej nech je pár krát zlomené ako nevyužité. Ak nie ste šťastní, tá pravá láska tam niekde je, taktiež blúdi. Treba hľadať. Verte mi, ja som ju našla. A tá bolestivá cesta stála za to.
Milujem ťa, som dokonale šťastná, celý ten čas. Konečne sme sa našli, zapadli ako puzzle. Nikdy ma neprestaneš baviť, nikdy ťa neprestanem milovať.
A ty? Je tvoj partner skutočne tvojou pravou láskou?